Na ceste medzi liptovskou a zvolenskou župou vyberalo tu mesto Brezno od cestujúcich mýto. Okolie tohto mýta osadili sa potom viacerí obyvatelia a utvorili obec. Roku 1657. mala obec ešte len 40 duší, ktorí tvorili fíliu ku Breznu a dávali dežmu breznianskemu farárovi. Katolíkov vtedy tam nebolo. Pozdejšie sa obyvateľstvo značne rozmnožilo, tak že v čas pripojenia sa Mýta ku vnovoutvorenej evanj. cirkvi breznianskej roku 1784. bolo už 300, roku 1823. 568 duší, v čas vizitácie roku 1837. 617 a na Jarabej 98, roku 1873. na Mýte a Jarabej spolu 709 duší, a dnes na chotáre 1799 katastr. Jutár žije 1068 ľudí, z nich 662 evanjelikov a v Jarabej na chotáre 2674 kat. jut. 165 obyvateľov, z nich 82 evanjelikov. Spolu je tedy evanjelikov v cirkvi 744 duší. Mýtňania si r. 1790. žiadali od breznianskej matky cirkvi, aby si mohli uviesť svojho učiteľa v osobe Jána Polóniho, čo im i povolené bolo. Dňa 11. mája roku 1791. zadali na mestský magistrát brezniansky prosbu, aby im dal pozemok na školu, alebo prepustil budovu katolíckej školy; pozemok odbržali; a Polóni kým bola škola postavená, učil v súkromnom dome. Roku 1823. 15. dec. Napísali si prosbu pred seniorát, aby im dovolené bolo postaviť si svoj chrám Boží, čomu sa Brezno zasa neprotivilo, ba im požehnania Božieho k tomu cieľu žiadalo a ich pri stavbe podoprelo. Kostol na 13 siah dlhý a 8 siah široký postavili v rokoch 1822-25. V čas vizitácie roku 1837. platilo Mýto do cirkvi 20 zlatých a farárovi 15 zl., za čo odbavoval tu 4 razy v roku služby Božie. Roku 1866. postavili si školu. Potom chceli mať levítu v osobe svojho učiteľa Kašpara Lehotského, čo i obsiahli; roku 1871. dňa 27. júla zadali prosbu pred seniorálny konvent o osamostatnenie sa od Brezna. V ten rok vystavili faru nákladom 927 zl. Breznianska cirkev zasa tomu neprekážala, ba odpustila im 567 zl. Činiaci dlh tak, aby tieto peniaze složili, ako osobitnú základinu opatrovali a úroky z nej na svoje cirkevné potreby obracali. Seniorálny konvent privolil osamostatnenie sa Mýta len v tom páde, ak s tým spojené ťarchy budú mať z čoho znášať, ak zaistia svojmu farárovi a učiteľovi slušnú výživu. A tým cieľom vyslal na Mýto kommisiu, záležajúca z farárov Jána Fuchsa, Mikuláša Pepicha a Samuela Chalupku a z dozorcov Egida Lehotského a Jozefa Kmeťa. Mýtňanci zaistili svojmu farárovi 505 zl. Ročitý dôchodok, ale jednotlivé veci privysoko šacovali; preto ich seniorát upravil, aby sľúbený plat aspoň ešte o 50 zl. Zvýšili a hotový plat zo 160 na 200 zl. Doplnili. Keď i dištrikt dňa 30. sept. Do 3. okt. Toho roku privolil k tomu, vyvolili si za svojho prvého riadneho slova Božieho kazateľa dosavádneho svojho levitu Krausa. Vtedy bar. Anton Radvanszky daroval im matriku, Egid Lehotsky Agendu. Mali dva zvony, 4 a 2 centový, prvý roku 1813. a druhý roku 1841. nadobudnutý. Ale už roku 1876. žaloval farár svoju cirkev, že mu vokátorom sľúbených 42 centov sena dávať nechce, odvolávajúc sa na to, že má toľko sena v záhradách. Ale keďže užívanie záhrad a dávanie sena sú dva rozdielne body vokátora, preto im seniorálny konvent naložil, že zákonne ustálený vokátor umenšiť nesmú, a aj seno dávať farárovi sú povinní. Pozdejšie vyslaný bol na Mýto vyšetrujúci výbor, ktorý farára s cirvou vyrovnal, čo roku 1877. seniorálny konvent udobril. Roku 1884. pokryli kostol i faru, k čomu im darovala komora šindlia v cene 126 zl. Roku 1891. postavili si zasa novú školu, keďže predošlá nezodpovedala cieľu, obnovili faru nákladom 2154 zl..; pri tom vykonali vozovú a ručnú prácu v hodnote 1200 zl.; od kráľa dostali 100 zl.; od Potravného spolku železodielni pod Brezovou 230 zl., od bar. Alexandra Poppera 167 zl., od mesta Brezno 20.000 tehál v hodnote 240 zl., od kráľ. Komory drevo. Roku 1896. obetoval Potrevný spolok pod Brezovou na mýtňansku cirkev zasa 105 zl., roku 1902 Dr. Mikuláš Osztroluczky 200 K a tri roky zatým 100 kor. Roku 1906. na obnovenie chrámu vydala cirkev 2644 kor., a za oltárny obraz 315 kor. Roku 1907. vynaložili na školu v hotovosti 2271 kor. A v práci 555 kor., na obnovu chrámu a fary 1771 kor. V hotovosti a v práci 246 kor. Na to im zasa prispel konzum železnej fabriky 200 kor. Karol Haasz dal zhotoviť oltárnu ohradu za 100 kor. Roku 1908. obnovili chrám nákladom 981 kor. A dozorca Dr. Ján Švehla uložil dve základiny po 200 kor. Jednu v pamäť svojho švagra Jána Riesza farára a druhú na svoje meno. Roku 1909. bývalý brezniansky okresný sudca Ján Polóny urobil 1000 kor. Základinu, z ktorej úrokov mali byť tri chudobné deti zaodievané. R. 1910. opatrily si nové stolice pre školu za 552 kor., zariadili školu nákladom 200 kor. A nasl. Roku opatrili si nový zvon a stolicu pod zvony za 2290 kor. Vtedy utvorili i 100 kor. storočnú základiny. Cirek táto má osobitne vydelenú horu pre farára, školu a učiteľa. Roku 1905. uzavrela cirkev predať z nej drevo a keď obdržala k tomu povolenie od ministerstva a od cirkevnej vrchnosti, predali roku 1907. z nej drevo v cene 35,300 korún, čím sa stav tejto chudobnej cirkvy značne zlepšil. Potom už roku 1913. kúpili od mesta Brezna role pri fare a škole za výkričnú cenu 7800 kor., asíce z hôrnej základiny 35,362 kor. činiacej. Roku 1914. zavedená sbierka vyniesla 319 kor., v tom roku dali na storočnú rezervnú základinu 200 kor. Cirkev bola vizitovaná dňa 9. júna r. 1873. superintendentom Gustávom Szeberényim a dňa 16. mája roku 1905. seniorom Švehlom. Cirkevnými dozorcami boli: roku 1871. Ondrej Banko, od roku 1887. Edmund Batti, roku 1896. Vilhem Wagner, roku 1897. poddozorcom, pozdejšie dozorcom Dr. Ján Švehla.
Zdroj: DEJINY ZVOLENSKÉHO EVANJELICKÉHO A.V. BRATSTVA A SENIORÁTU – NAPÍSAL JÁN SLÁVIK DOBRONIVSKÝ EVANJ. FARÁR 1921