1. Ján Polóny, rodom z Boce, školu odbavil len po retoriku a stal sa baníkom, potom roku 1790. učiteľom na Mýte, kde za 21 rokov účinkoval i služby Božie s čítaním kázne v škole odbavúval.
2. Michal Ličko, syn Jána kušniera v Brezne a Anny Póš, starší brat Daniela breznianskeho učiteľa, narodený dňa 6. sept. Roku 1792., učil sa doma, za 3 roky v Dobšinej, v Gemeri, tri roky v Levoči a Prešove. Od 16. Júla roku 1813. účinkoval tu ako schopný, svedomitý, príkladného života a výborný učiteľ. Hovoril, slovensky, nemecky, latinsky a maďarsky. Žiakov mával okolo 57; len to bola chyba, že už v desiatom roku vystupovali zo školy. Učil krem čítania, písania a počtov i biblické historie, katechizmus, spev, zemepis a dejepis. Platu mal 80 zl., 20 kil rože a 15 kíl ovca, ktomu učetné a drevo. Ku pohrabu seniora Kuszmániho složil dve nábožné piesne, roku 1824. v B. Bystrici tlačené ako príloha ku pohrabnej kázni, ktorú pri tom pohrabe povedal bystrický farár a konsenior Ján Krčméry. Zomrel r. 1839.
3. Kašpar Lehotský narodil sa v Paludzi z otca Martina, farára. Bol učiteľom v Hybiach, potom prešiel po Ličkovi sem; roku 1842. stal sa levítom; pozdejšie zanedbával školu, roku 1857. pre chorobu zaďakoval, ale ešte toho roku dňa 27. okt. Zombrel, zanechajúc vdovu Annu r. Boda a tri dietky.
4. Emerich Kraus viď medzi farármi. Pri ňom bol organistom a pomocníkom:
5. Jozef Blázy, r. 1864. zaďakoval.
6. Ferdinand Lehotzký narodený 12. mája r. 1846. na Breznianskom Mýte z otca Gašpara, levítu. Jeho matka Anna bola dcérou ľubietovského rychtára cirkévného dozorcu Mateja Boda. Starý otec mu bol Martin Lehotzky, farár vo V. Paludzi. Keď odbavil domácu školu, zomrel mu otec; a taka z chatrnej 40 zlatovej penzie ledva vládala svoje tri dietky vyživiť, preto svojho syna Ferdinanda dala na krajčírstvo; pozdejšie pracoval vo fabrike na klince v Bystrej. Ako 14. ročného zaviedla ho peší do Kežmarku, kde biedou pocvičený a za ďalším vzdelávaním túžiaci mladík udržal sa za dva roky. Zatým ešte 2 triedy odbavil na bystrickom gymnáziume a potom ho vzal k sebe za pomocníka hornolehotský učiteľ Jozef Justh, od ktorého po roku prešiel za riadneho učiteľa do svojho rodiska na Mýto. Tam do roka z 200 zlatového platu udržoval si i matku a jej dve maloleté dietky. R. 1865. povolalo ho ľubietovská cirkev za dočasného učiteľa a po roku ho za riadneho potvrdila. Tam sa oženil r. 1867. s Máriou Balkovicz, dcérou váženého mešťana a garbiara Imra Balkovicza; s ktorou za 33 rokov v šťastnom manželstve žil a má dietky: Máriu, ktorá sa vydala za miestneho farára Lukácsa; Gézu miestneho farára a Gizellu; vydanú za správcom sirotínca v Ľupči. Vzdelal sa viac súkromnou pilnosťou, bol učiteľom spôsobným, pilným a k dietkam láskavým. Roku 1873. opatril si v Znieve učiteľský diplom, potom za tri droky ako pomocný a za rok ako riadny notár účinkoval pri meste; ale vyvolený súc tu roku 1878. znovu, navrátil sa k učiteľského stavu, po 8. rokoch zasa zanechal učiteľský stav a stal sa roku 1886. rychtárom a od tedy vždy ten úrad zastáva. Od roku 1887. bol za 22 rokov dozorcom cirkvi. Nie malou jeho zásluhou je stavba nového chrámu a fary (Ľubietová)
7. Ján Kollárik narodený roku 1841. v turci, od roku 1865. po rok 1871. účinkoval tu i ako obecný notár, za čo mal 40 zl. Ročného platu. Za tým sa biedne živil, pletúc koše, konečne chodil po pýtaní. Zomrel ako 74 ročný starec r. 1915.
8. Gustáv Rheinländer narodený v B. Bystrici dňa 14. nov. Roku 1849. z Jána a Julie Gálik; učil sa doma a v šopronskej preparadnii. S 1. sept. Roku 1871. stal sa pomocným učiteľov v Lajoš Komárne; 1. marca nasledujúceho roku prešiel za ueiteľa na Mýto a 6. dec. roku 1874. do Garamsegu (Hronsek). Zomrel tu 26. mája roku 1903. Prvá jeho manželka bola Gizella Huszágh a druhá od r. 1879. Emilia r. Bothár. Ku chorému a práceneschopnému Rheinländerovi vzatý bol roku 1902. diplomovaný pomocný učiteľ Jozef Dieneš.
9. Ján Klimo narodený v Svätom Jáne v Liptove dňa 14. mája roku 1847. z Michala a Anny rod. Fabricy. Po skončení 6. triedy v Kežmarku vystúpil zo školy, r. 1867. stal sa učiteľom v Závažnej Porube v Liptove a keď odbavil učiteľský kurz v Mikuláši, obdržal r. 1874. i diplom; nasledujúceho roku prešiel sem za učiteľa a r. 1899. bol penzionovaný. V manželstve žil od roku 1869. s Ludovikou Graichman a od roku 1887. s Julianou Romanovsky.
10. Michal Reguly od r. 1899. účinkoval tu do roka, potom zmizol; v jedno ráno našli cirkevníci školu prázdnu.
11. Karol Haasz narodil sa dňa 30. jan. r. 1870. v Lučenci, kde mu otec bol tokárom. Aj on sa vyučil tokárstvo a oženil sa s Lujzou rod. Weisz. Bol aj vojakom. Až zaým, majúc z prvého ročníka präparandie svedectvo, stal sa učiteľom na Závade v Novohrade, odkiaľ hlásil sa sem listom, v ktorom píše doslovne takto: Čitavsom v učitelskom novine čo ból napsanuo v 28 om čísle že tu na Vámos je vipráznená učitelská a kantorská stavenja. Tak budem taký smelý sa chlásiť za túto stav – atď. A vskutku stal sa tu učiteľom od r. 1901. a pilne sa učiac, obdržal v júni roku 1905. učiteľský diplom v Štiavnici. V apríli r. 1913. prešiel za učiteľa do Čerenčian.
12. Pavel Bučan narodený v Bystrici dňa 18. júna r. 1871. Učil sa doma, kde i piatu triedu odbavil, potom v Štiavnici. Po obdržaní diplomu r. 1890. stal sa učiteľom na Bacúrove, po roku v Dovalove, kde sa roku 1894. i oženil s Annou Porubiak; potom prešiel dňa 17. febr. r. 1897. za učiteľa do Závažnej Poruby, kde i jeho horlivosťou vystavili novú poschodovú školu pre dvoch učiteľov a modlitebňu. Tam bol i poštárom. Od júla r. 1913. účinkuje na Mýte.
Zdroj: DEJINY ZVOLENSKÉHO EVANJELICKÉHO A.V. BRATSTVA A SENIORÁTU – NAPÍSAL JÁN SLÁVIK DOBRONIVSKÝ EVANJ. FARÁR 1921